Kapadócia je historická oblasť v strednej Anatólii v provincii Nevsehir. Až do začiatku 20. storočia bola považovaná za multietnický kraj, v ktorom spolu žili Turci, Gréci, Arméni a Kurdi. Jej pomenovanie má viacero podôb. Ovplyvnili ho desiatky národov, ktoré sa v strednom Turecku snažili upevniť svoj vplyv. Aj preto až dodnes existuje nespočetné množstvo prepisov jej názvu. Pôvod slova pochádza z perzského mena Katpatuka, ktoré v preklade znamená Kraj krásnych koní. A z tohto názvu sa postupom storočí vyvinulo dnešné turecké označenie Kapadokya.
Z histórie sa dozvedáme, že prvými obyvateľmi tejto hornato – skalnej krajiny boli Chetiti, neskôr si toto územie podmanili Peržania, ktorých vyhnal sám Alexander Veľký. V helénskom období sem prišli dokonca aj Kelti. Kapadócia sa dostala pod vplyv Rímskej, neskôr Byzantskej a Osmanskej ríše. Taktiež ju osídľovali aj nám dobre známi Slovania. Cez Kapadóciu prechádzala povestná hodvábna cesta, 6500 kilometrov dlhá obchodná cesta spájajúca Rímsku ríšu s Čínou. Okrem obchodníkov ju využívali aj perzské, grécke a rímske armády. Keďže Kapadócia leží na jednej z najznámejších inváznych trás, boli miestni obyvatelia často prepadávaní rôznymi cudzími agresormi a dobyvateľmi.
Oblasť je prevažne suchá a hornatá so skalnatou prírodou. Je obľúbenou turistickou destináciou s jedinečnými geologickými, historickými a kultúrnymi rysmi výnimočnej prírodnej krásy. Tvorí ju náhorná plošina, z ktorej sa dvíhajú dve sopky blízkych hôr Erciyes Dagi a Hasan Dagi. Ich silné erupcie pred tisícročiami pokryli oblasť dvoma druhmi kameňa tvrdým čadičom a mäkkým tufom, bielym kameňom zo stuhnutého vulkanického popola. Rieky, dážď a vietor pôsobili na mäkký tuf erozívne a vznikli kaňony. Časom sa niektoré z útesov ohraničujúcich tieto kaňony rozpadli do nespočetných kužeľovitých kamenných stĺpov a obdarili krajinu sochárskymi dielami aké sa nenachádzajú nikde inde na zemi. Niektoré kamenné kužele pripomínajú na pohľad včelie plásty. V lone prírody sa tu vďaka nemilosrdnému dažďu vytvára zo skál fascinujúce a úchvatne umelecké divadlo v podobe skalných hríbov, strážiac zaoblené mocné kužele uprostred suchej a vyprahnutej krajiny.
Dnes je oblasť navštevovaná turistami hlavne vďaka stovkám opustených kostolov a prírodných útvarov, ktoré vytvorili okolité vulkány. Práve vo vnútri týchto vulkanických hornín si miestni obyvatelia budovali svoje obydlia, ktoré ich chránili nielen pred nepriazňou počasia, ale aj pri neustálych bojoch. Miestni obyvatelia vytesali do mäkkého kameňa miestnosti a ako rodina rástla, tesali ďalšie. Stavali si celé komplexy podzemných miest prepojené spleťou uličiek a chodieb.
Medzi jedno z najznámejších a najvyhľadávanejších miest Kapadócia patrí mesto Göreme ležiace v jej srdci. Obyvatelia terajšieho mesta Göreme vzápätí spoznali, že do tejto mäkkej lávovej vyvreliny sa dajú veľmi ľahko vytesať celé domy, kostoly a dokonca kláštory. V lávovej hornine si preto na svoju ochranu vyhĺbili podzemné mestá, v ktorých neskôr hľadali úkryt tiež ranní kresťania. V súčasnosti je Göremské Open Air Museum známym turistickým strediskom v centrálnom Turecku a patrí k najnavštevovanejším lokalitám mníšskych komunít na svete (podobne ako kláštory na hore Athos v Grécku). Tunajší komplex zahŕňa viac než tridsať v skalách vykopaných kláštorov a kostolov s mnohými nádhernými freskami. V roku 1995 bol región okolo mesta Göreme vyhlásený za súčasť svetového kultúrneho a prírodného dedičstva pod ochranou UNESCA.
V dobách ranného kresťanstva predstavovalo mesto Kayseri dôležité biskupské sídlo. Kapadócia bola jedným z kľúčových centier kresťanstva až do vpádu Seldžukov. Doposiaľ tu bolo objavených viac ako 3000 kostolov, čo je dôkazom slávnej kresťanskej minulosti tohto miesta. Až na začiatku 20. storočia boli posledné zvyšky kresťanského obyvateľstva nútené tento región opustiť v rámci výmeny obyvateľstva medzi Tureckom a Gréckom.
Rovnako môžete aj v mestečku Derinkuyu, ktoré leží asi 50 kilometrov južne od Göreme, obdivovať dômyselné podzemné mesto. V čase jeho najväčšieho rozkvetu sa tam pred nájazdmi viacerých bojovne naladených národov ukrývalo neraz až 50-tisíc kresťanov. Bolo to v období medzi 5. až 10. storočím a podzemný labyrint si prispôsobili svojmu životu do najmenších detailov. Miestnosti sú vyhĺbené až 80 metrov hlboko pod zemou a sprístupnených je až 8 poschodí. Miestnosti boli rozdelené na verejné a súkromné a podľa čierneho stropu od dymu sa dá aj v súčasnosti rozpoznať napr. kuchyňa. Okrem ich bytov tu nechýbala vináreň či dobové nákupné stredisko.
Hoci tieto kostoly a kláštory sa už dnes nevyužívajú, životný štýl miestnych ľudí sa počas storočí veľmi nezmenil. Mnohé jaskyne stále slúžia ako obydlia. Návštevníci Kapadócie žasnú nad vynaliezavosťou obyvateľov, ako dokázali premeniť prírodné útvary na praktické obydlia.
Galéria
0 komentářů:
Okomentovat