Objavovovanie Markézskych ostrovov

Nákladná loď menom Aranui 3 nie je žiadna mladica a už vôbec nie krásavica. Už viac ako 50 rokov preváža rôzny tovar a cestovateľov bažiacich po dobrodružstve z Papeete, hlavného mesta na ostrove Tahiti, na odľahlé 1500 km vzdialené Markézske ostrovy, miesta, na ktorých je výskyt cudzincov priam náhodný. V roku 2002 loď rozšírili z 12 na 85 kabín a dnes je takmer všetkých 17 plavieb za rok kapacitne plne vyťažených.
Stráviť ale niekoľko dní plavbou na nákladnej lodi nemá nič do činenia s pohodlnou a luxusnou plavbou na výletnej lodi. Všetok voľný priestor je obsadený nákladom rôzneho druhu. V jedálni bez výhľadu na oceán, pre množstvo prekážajúcich kontajnerov, vás nečakajú tri teplé jedlá denne. Provizórne kajuty pre cestujúcich sú vybavené posteľou, písacím stolom a v niektorých nájdete aj starý televízor. Nenájdete tu recepčnú, ktorá by za vás vyriešila akékoľvek sťažnosti, ústretový personál a obsluhu a na konci pobytu vám posádka na rozlúčku určite nezatancuje na terase tradičný miestny tanec. To všetko tu nenájdete, ale až po pár hodinách či dňoch na mori pochopíte, prečo sa nájde na svete čoraz viac ľudí ochotných plaviť sa aj dva týždne na palube nákladnej lode bez internetového pripojenia. Len takto môžete skutočne spoznávať dávnu históriu a zažiť tú pravú chuť ukrytej Polynézie. Polynézia a vzdialené Markézske ostrovy boli objavené až v roku 1595 španielskym cestovateľom a námorným navigátorom Álvarom de Mendaña de Neirom. Sú tak vzdialené, že najbližšie kozmopolitné mesto je až Honolulu na Havaji, asi 3500 kilometrov severne. Ako jediná loď v tejto oblasti prepravuje potraviny a iný tovar na všetkých šesť obývaných ostrovov.

Ua Pou

Naša prvá zastávka bola po troch dňoch plavby na ostrove Ua Pou. Prístavné mesto Hakahua má populáciu len niečo vyše 3000 obyvateľov. Už z diaľky boli vidieť tri čadičové vrcholky hôr, ako sa šplhajú vysoko nad zelené lesy okolitej krajiny. Farba morskej vody mala v okolí ostrova mliečno tmavo zelený odtieň z dôvodu veľkého množstva sopečného piesku. Po 3 kilometrovej túre na ostrove sme dorazili k malebnej vyhliadke nad úžasnou zátokou, pod ktorou bola maličká pláž.

Rovnako ako väčšina obývaných ostrovov aj Ua Pou je jednoduché skromné miesto. Zastavili sme sa na typický bufetový obed, tradičné thajské jedlo zo surových rýb marinovaných v kokosovom mlieku s limetkou, k tomu ryža, banán a nejaký puding. Obed bol teda vybavený a my sme pokračovali v prehliadke mesta, kde sme objavili ešte poštu, banku, školu a niekoľko obchodov. Väčšina domov je v tvare kocky a má iba jedno poschodie. Zariadenie obydlí je jednoduché a skromné, ale prenikavá hudba hraje vždy,  aj v čase, keď obyvatelia nie sú doma. Pocit samoty z veľkej vzdialenosti od domova nás rýchlo prešiel.

Nuku Hiva

Na druhý deň ráno sme vo veľkej búrke dorazili na ostrov Nuku Hiva. “Aranui príde vždy, aj keď prší,” povedal náš vodič, jeden z mnohých miestnych obyvateľov, ktorí prepravovali cestujúcich z výletných lodí hlboko do dažďového pralesa k vysokému vodopádu Vaipo. Je to najväčší vodopád v južnom pacifiku s výškou okolo 350 metrov.

Hatiheu

Vodopád Vaipo

Ostrov Nuku Hiva je prevdepodobne najobľúbenejší ostrov zo šestice obývaných Markézskych ostrovov, kde bol spisovateľ Herman Melville v roku 1842 zajatý miestnym kanibalským kmeňom Taipa. Strávil medzi nimi tri týždne, až sa mu nakoniec podarilo utiecť. Z čias svojho pobytu v zajatí pochádza aj jeden z jeho prvých slávnych románov „Typee“.
Po návšteve vodopádu sme sa necelý kilometer predierali dažďovým pralesom k 400 ročným banánovníkom, najstarším stromom na ostrove a na archeologické náleziská Hatitheu, kde v 19. storočí domorodci kmeňa Taipa zanechali kamenné sochy a rôzne pamiatky. V miernom daždi sme celí zablatení kráčali cez prales k starým neznámym ruinám. Skice ľudí vyryté do veľkých kameňov boli tajomné a rovnako úžasné ako archeologické náleziská Hatitheu.

Maliar Paul Gauguin a Belgický spevák Jacques Brel boli tak ohromení pri ich prvej návšteve na ostrove Hiva Oa, najväčšom ostrove v súostroví, že sa obaja rozhodli zostať tu žiť natrvalo. V roku 1902 napísal Gauguin list svojmu priateľovi. “Každý deň si blahoželám k svojmu rozhodnutiu zostať tu žiť.” Gauguinov hrob sa nachádza na bezmennom kopci ostrova Hiva Oa. V múzeu venovanom umelcovi postavenom len kúsok od cintorína môžete nájsť repliky jeho obrazov a prehľad celého jeho života.

Tahuata

Ihneď po zakotvení lode na ostrove Tahuata k nám pribiehali miestne deti s girlandami kvetín. Čakalo nás pripravené pohostenie z grilovaných rýb a ovocia a na pláži domáci spievali piesne a v sprievode bubnov a ukulele tancovali tradičné polynézske tance.
Tahuata je tiež domov pre Felipa, miestneho 48 ročného tatéra vyzerajúceho tak na tridsať. Zatiaľ čo niektorí historici veria, že umenie farbenia kože začalo v dobe bronzovej alebo v Egypte okolo 2000 rokov p. n. l., slovo “tetovanie” pochádza zo slova Tahitian “tattau”, čo znamená “označenie” o čom sa, ako prvý zmienil cestovateľ James Cook pri skúmaní južného Pacifiku v roku 1769.  Odnášame si na pamiatku tetovanie na ramene z miesta, kde toto umenie vzniklo.
Náš konečný cieľ bol návrat na ostrov Nuku Hiva. Keď sme opäť zakotvili na tomto prenádhernom ostrove uvedomil som si, ako veľmi by som si chcel zapamätať čo najviac z Markézskych ostrovov a zo zdanlivo nemysliteľnej plavby nákladnou loďou, ktorá sa spočiatku zdala ako nereálna.
Galéria