Pre tých, ktorí radi vyrazia cez víkend do prírody a zároveň sa chcú dozvedieť niečo nové z našej histórie, tu máme zaujímavú pozvánku na prehliadku Ľubovnianskeho hradu a priľahlého skanzenu. Ľubovniansky hrad sa týči nad mestom Stará ľubovňa v severnej časti Slovenska. Čiastočne zachovaný a zrekonštruovaný hrad na vápencovom kopci dosahuje výšku 548 m n. m. Na sever od hradu leží Ľubovnianska vrchovina, z hradu je viditeľný Široký vrch (884,5 m n. m.), mesto Stará Ľubovňa, obec Chmeľnica, ale aj Šibeničná hora, ktorá slúžila v stredoveku na výkon hrdelného práva.
Vznik Ľubovnianskeho hradu je kladený do druhej polovice 13. storočia, resp. na začiatok 14. storočia. Hrad vznikol ako hraničný strážny hrad chrániaci obchodné cesty do Poľska. Podľa niektorých prameňov (Menclová, Slivka, Čaplovič, Chalupecký) ho vybudoval pravdepodobne okolo roku 1280 poľský knieža Boleslav, ktorý bol manželom Kunigundy, dcéry uhorského kráľa Belu IV. V tomto čase vznikla kruhová veža a gotický palác. Mohutná ústredná veža s opornými múrmi sa spomína až začiatkom 14. storočia a neskôr spolu s gotickým palácom tvorí aj jadro najstaršej časti hradu. V roku 1412 sa spolu s ďalšími spišskými mestami stáva zálohou a sídlom poľských starostov až do roku 1772.
V priebehu 14. a 15. storočia hrad doplnili ďalším palácom a opevnením. Po požiari v roku 1553 ho renesančne upravili a upevnili fortifikačné vybavenie. Hlavnou oporou opevnenia na juhovýchode sa stala delová bašta, ktorá sa na východe pripojila k staršiemu opevneniu. V období vpádu Švédov do Poľska v rokoch 1655 – 1661 tu boli uložené poľské korunovačné klenoty. Po roku 1772 prestal byť sídlom poľských starostov a jeho význam upadol. Postupne prešiel do majetku súkromníkov, poslednými majiteľmi bola poľská rodina Zamoyských. Po roku 1948 zostal vo vlastníctve štátu.
Najstaršou časťou hradu je kruhová veža s mohutnými opornými piliermi a priľahlý gotický palác. Obe pôvodne opevnené stavby stoja na najvyššom bode brala, boli ohradené obvodovým múrom a do objektu sa vstupovalo bránou v múre. O niečo mladší je palác situovaný východne. Tieto objekty vytvárajú horný hrad s nádvorím. Na budovách sa zachovali obvodové murivá do značnej výšky a na gotickom paláci zvyšky renesančnej atiky i renesančných ostení okien a rímsy. Vzhľadom na terén sú ďalšie dve nádvoria riešené terasovito. Na druhom nádvorí pristavili k bráne budovu s podbráním a obranu hradu zabezpečovala veľká delová bašta na východe a srdcový delový bastión na západe pod bránou. Neskôr tu pristavali ďalší palác k obvodovému opevneniu na východnej strane. K objektu na západnej strane pristavili barokový palác (1642) a na terase kaplnku. Posledné tretie nádvorie je smerované na juhovýchod pred veľkou baštou a chráni vstup do areálu s bránou z roku 1664, ktorá mala padací most. Na múroch tohto nádvoria sa čiastočne zachovala atika. Rozsiahle expozície sú venované histórii hradu, cechom a remeslám ako aj posledným súkromným majiteľom hradu, Zamoyským.
Priamo pod Ľubovnianskym hradom sa nachádza Skanzen – expozícia ľudovej architektúry tejto oblasti. Predstavuje Národopisnú expozíciu v prírode, kultúrne hodnoty etnicky zmiešaného regiónu severovýchodného Spiša a severozápadného Šariša, kde po stáročia vedľa seba žili Slováci, Nemci, Rusíni, Gorali a Židia. Svojim charakterom tak predstavuje jedinečnú rôznorodosť života v tejto oblasti.
0 komentářů:
Okomentovat